Zuzana Szabová
Vtedy, keď nebo plače...
... všetko je mokré, krásne, váš účes je v háji, sledujete ako vaše kroky vyprovokujú takmer-na-zem-dopadnuté dažďové kvapky aby tancovali, vidíte staré babky ako vyťahujú daždniky aby sa im nezmyl fialový prieliv vo vlasoch a ako malé deti skáču do každej väčšej mláky, lebo tá menšia je pre nich nezaujímava a vidíte ako na nich kričia ich matky, ale im je to jedno. Presne ako je vám jedno, čo sa deje okolo vás...