reklama

Vtedy, keď nebo plače...

... všetko je mokré, krásne, váš účes je v háji, sledujete ako vaše kroky vyprovokujú takmer-na-zem-dopadnuté dažďové kvapky aby tancovali, vidíte staré babky ako vyťahujú daždniky aby sa im nezmyl fialový prieliv vo vlasoch a ako malé deti skáču do každej väčšej mláky, lebo tá menšia je pre nich nezaujímava a vidíte ako na nich kričia ich matky, ale im je to jedno. Presne ako je vám jedno, čo sa deje okolo vás...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

V strede pešej zóny som nezachytila žiaden náznak toho, že o chíľku sa začne niečo čo mám tak veľmi rada. Dážď. Sedela som aj so svojou blbou náladou v nasáčkovanom autobuse a znudene som civela von. A na okne sa zrazu objavila prvá dažďová kvapka. Náznak slzy. Zrazu k nej priletela kamarátka a boli dve... Tri... Štyri... A pršalo.

"Dážď je ako krátka láska. Príde, dotkne sa vás, a tak rýchlo ako prišla tak aj odíde." povedal nejaký múdry človek. Práve som jednu zažila. Trvala asi dva dni. Neopätovaná, platonická. Ale ujo dážď mi povedal aby som sa uvedomila. Prišla, dotkla sa a ujo dážď ju zahnal preč. Koniec krátkej lásky. Áno, v jednej pesničke sa spieva: "krátke lásky, sú tie najdlhšie..." ale to nie je pravda. Na to, čo je krátko sa niekedy až veľmi rýchlo zabúda. A potom to bolí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Milujem dni keď nefúka, je teplo, nikto ma neotravuje, nič sa nemusím učiť, len cítim ako sa mi dažďové kvapky vplietajú do vlasov, a dopadajú na moju preplnenú hlavu, ktorá by už zaiste potrebovala nejaký výplach. Možno aj dvojnásobný. Naozaj je toho teraz moc. Ale čo chce to nebo dažďom povedať? Akoby mi tie kvapky šepkali, Zuzka, netráp sa... Akoby nebo plakalo spolu so mnou. Akoby cítilo, že potrebujem niečo čo mi schladí hlavu. Akoby cítilo, že nemám dáždnik a nemám sa kam schovať...

Sedieť v autobuse, sledovať ako tie kvapky so šplechotom dopadajú na strechu preplnenej zastávky a mať hlavu opretú o natriasajúce sa sklo. Vidieť zahmlene, lebo kvapky rýchlo stekajú po zašpinenom skle. Asi sa niekam ponáhľajú. Ako celý tento uponáhľaný svet. Mať všetko na háku.Tešiť sa, že keď vystúpim objímu ma aspoň tie kvapky. Presne to som mala namysli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vlastne som ten dážď asi privolala. Na všetko, na čo sa dnes pozriem sa nejakým spôsobom pokazí, zlomí, zničí, alebo rozbije. Proste mi ide karta. Ale aspoň nebo plače so mnou. No a práve keď sa pokazilo niečo, čo som (práve naopak) chcela opraviť, to vás naozaj dorazí. Vtedy som hodila veľmi škaresý a deprimujúci pohľad na nebo, na hnusné mraky, ktoré boli tak ďaleko. A predsa blízko. Asi za dve minúty sa rozpršalo. Možno som niečo ako Indián. Tí predsa privolávali dážď. Síce oni kvôli tomu, že bolo sucho. A ja som si potrebovala prevetrať hlavu.

Chcela by som odísť na nejaký ostrov. Opustený, kde by som žila ako civilizovaný Maugli. na osterov, kde by som bola sama, iba kamarátky kvapky dažďové by som niekedy pozvala na kávu. Ale kávu nepijem. Tak na kakao. Tam by som aspoň chvíľu mala pokoj od perverzného spolužiaka s otrasným účesom, od kravy, čo mi vidí do hlavy a má všetko čo chcem ja, od modrých očí mojej "krátkej lásky" a od Toho, vďaka ktorému som dnes rozpútala "letnú búrku"... Aspoň dva mesiace by som konečne vkuse mohla byť šťastná...

Zuzana Szabová

Zuzana Szabová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Celkom obyčajná, i keď pre niekoho možno trošku výnimočna... Zbožňujem cukrovú vatu, more, šteniatka, mušle v piesku a modré oči. Zoznam autorových rubrík:  Pomedzi slzyMy experienceSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu