reklama

Život malej anketárky

Cŕn cŕn. O pol siedmej mi zacengal budík. Je čas, aby sa malá anketárka zobudila...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

 Dnes som prežila veľmi rušný deň. Zaplnený autobus ma prepravil spod zamračeného Zobora až do sivého centra mesta. Ešte nepršalo, ale mraky mali slzy na krajíčku. Svet som veľmi nevnímala, v ušiach mi znela pieseň, ktorej melódia mi úplne zapadala do pochmúrneho počasia. Mala som ešte zopár minút do deviatej a tak som pomaly kráčala vychutnávala si každučký tón a každú kvapku, ktorá mi pristála na nose keď začalo poprchávať. Tesne pred deviatou som dorazila na svoje „pracovisko“, usadila som sa pred počítač, ktorý bude dnes „môj“ a zodvihla telefón. Vyťukala som číslo, ktoré svietilo na obrazovke a môj deň sa začal. Robiť ankety ohľadne mobilných operátorov je pomerne náročné. Viem, väčšina ľudí si povie: To máš jaké dobré, veď len telefonuješ. Ale aj „LEN-TELEFONOVANIE“ je pomerne náročný džob. Okrem toho, že váš hlas musí byť za každú cenu príjemný (aj keď je človek na opačnej strane drzý a mrzutý, že ste ho zobudili), musíte zachovať chladnú hlavu a nezasmiať sa (aj keď respondent na otázku „Koľko dospelých osôb vrátane s vami žije vo vašej domácnosti“ odpovie „nula“), a musíte trpezlivo počúvať všetky problémy, ktoré ťažia dôchodcov od zlého signálu v dedine až po malý dôchodok. Dnes mi dokonca jeden pán vynadal, že odkiaľ ja mám jeho číslo a ani po vysvetlení, že čísla generuje počítač chcel stoj čo stoj rozprávať s mojím nadriadeným a prisahal mi, že si zapísal moje meno a že bude vymáhať odškodné. Trošku science-fiction, čo? Ale akože kľudne mu môžem poskytnúť tých 780 Sk čo som si zarobila za prvé tri dni... A tak som tam sedela, monotónne príjemným hlasom dookola opakovala tie isté otázky, prsty na klávesnici sa mi už pomaly plietli (aj spolu s jazykom), v duchu som odpočítavala minúty do konca mojej „služby“. Tesne pred druhou, keď som mala končiť som sa ešte pousmiala nad tetou, ktorá na otázku: akého mobilného operátora používate odpovedala Nokia a na displeji zasvietilo 14.00. Chvalabohu. Ešte jedno číslo a plačem. Keď som o 14.02 vykročila na ulicu už pršalo. Bolo mi to jedno, vôbec mi nevadilo, že autobus mi ide až o pol hodinu, lebo sú prázdniny, hlavne že som už nemusela s nikým volať. V tónoch tej istej pesničky som sa pod mojim úplne novým azúrovo-modrým dáždnikom poberala smerom na zastávku, odkiaľ ma autobus prepravil zo sivého centra mesta až pod zamračený Zobor. A teraz už len oddychujem. A zásadne nedvíham telefón...

Zuzana Szabová

Zuzana Szabová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Celkom obyčajná, i keď pre niekoho možno trošku výnimočna... Zbožňujem cukrovú vatu, more, šteniatka, mušle v piesku a modré oči. Zoznam autorových rubrík:  Pomedzi slzyMy experienceSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu